Sviatky

Veľká noc

Veľká noc oslavuje vzkriesenie Ježiša Krista. Je to najdôležitejší sviatok v kresťanskom kalendári. Veľkonočná nedeľa končí obdobie príprav na sviatok Veľkej noci. Táto štyridsaťdňová doba, ktorá sa nazýva pôst, začína na Popolcovú stredu a končí sa Bielou sobotou, dňom pred Veľkou nocou. Veľký pôst pripomína Kristov štyridsaťdňový pôst na púšti.

Týždeň od Kvetnej nedele do Veľkonočnej nedele je známy ako Veľký týždeň. Počas Veľkého týždňa obrady v kostole pripomínajú jeden z posledných dní Kristovho života na Zemi. Kvetná nedeľa označuje Kristov vstup do Jeruzalema. Zelený štvrtok znamená poslednú večeru. Veľký piatok predstavuje Kristovo ukrižovanie a Veľkonočná nedeľa jeho zmŕtvychvstanie.

Počas tohto obdobia ľudia zdobia svoje domy všetkým, čo pripomína jar: narcismi, tulipánmi, zlatým dažďom, bahniatkami a maľovanými veľkonočnými vajciami. Na Veľký piatok nejedia mäso. Tradičné jedlo je šunka, vajcia, syr, chren a koláčiky. Veľkonočný pondelok sa všeobecne spája so „šibačkou“ a „polievačkou“ - chlapci chodia po domoch, polievajú dievčatá vodou a šibú korbáčom z vŕbového prútia. Od dievčat dostanú maľované kraslice a farebnú stužku na korbáč. Zvyknú šibať aj malé deti (chlapci aj dievčatá), ktorí za vyšibanie dostanú sladkosti, najmä čokoládové vajíčka a zajačikov. Musia však zarecitovať nejakú veľkonočnú riekanku, napr.:

Šibi, ryby, mastné ryby,
kus koláča od korbáča.

Ak mi nedáš dve vajíčka,
daj mi aspoň makovníčka.
Ešte k tomu groš,
aby bolo dosť.

Šibi, ryby, mastné ryby,
kus koláča od korbáča
a vajíčka do košíčka.
Šibi, ryby, mastné ryby,
kus koláča, od korbáča,
ja chcem iba máličko,
maľované vajíčko.

Vianoce

Väčšina obyvateľov Slovenska sú kresťania a dodržiavajú kresťanské tradície. Oslavujú Vianoce ako narodenie Ježiša Krista. Na Vianoce sa pripravujú 4 týždne dopredu, počas obdobia nazývaného Advent. Chodia do kostola, zdobia domy s vianočnými stromčekmi a dekoráciami a kupujú vianočné darčeky pre rodinných príslušníkov a priateľov.

Vianoce sa začínajú 24. decembrom, keď sa celá rodina stretáva pri vianočnej večeri. Ľudia si vytvárajú sviatočnú atmosféru a trávia najkrajšiu časť v roku s ľuďmi, ktorých milujú.

Tradičná vianočná večera je kapustnica s hubami a ryba so zemiakovým šalátom. Menu sa môže líšiť podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch  Slovenska. Po večeri rodina sedí spolu v obývačke, jedia koláče, pijú víno, rozprávajú sa, spievajú vianočné koledy a vybaľujú vianočné darčeky. O polnoci sa mnoho ľudí zúčastní polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša. 25. decembra a 26. decembra rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo navštívia svojich príbuzných a priateľov.

Sviatok Troch kráľov

Sviatku Troch kráľov sa taktiež hovorilo deň Zjavenia pána a týmto dňom taktiež končí pre väčšinu z nás vianočné obdobie. Z liturgického hľadiska je koniec Vianoc až na druhú nedeľu v januári na Krst Krista Pána. Tento deň bol ale hlavne v znamení malých koledníkov, prezlečených za Troch kráľov, obchádzajúich domácnosti, kde koledovali a pritom žehnali domu tým, že posvätenou kriedou napísali na dvere začiatočné písmená troch kráľov a letopočet.

V dávnejších dobách chodievalo kráľov viac a boli medzi nimi nielen deti, ale aj dospelí. Účastníci trojkráľového pochodu boli najmä duchovný s miništrantmi a kostolníkom, ale aj učitelia so svojimi žiakmi.

Dievčatá sa hneď ráno, ešte pred východom slnka, umývali snehom, čo im malo zaručiť sviežu belostnú pleť.

Trojkráľový večer je večerom, kedy sa predpovedala budúcnosť. Keď ľudia chceli vedieť, kto z nich najskôr zomrie, zapálili rovnako dlhú sviečku. Komu sviečka zhorela najskôr, ten zomrel ako prvý. Naviac podľa stúpajúceho alebo klesajúceho dymu sa dalo poznať, či sa jeho duša dostane do neba alebo do pekla.

Kto sa chcel dozvedieť niečo z budúcnosti, mohol taktiež pripraviť 7 hrnčekov, ktorými priklopil rôzne predmety (kúsok uhlia, hrebeň, peniaz, figúrku dieťaťa, prsteň, kúsok látky a chleba). Každý si potom zvolil hrnček, odklopil ho a podľa predmetov pod ním sa usudzovalo, čo ich čaká. Peniaz znamenal bohatstvo, hrebeň nedostatok, prsteň svadbu, látka cestovanie, figúrka dieťaťa narodenie dieťaťa, chleba dostatok všetkého a uhlie nemoc či smrť.

"My traja králi ideme k Vám,

šťastie, zdravie, vinšujeme Vám.

Ďaleko je cesta Vaša?

Do Betléma myseľ naša.

Čože ty čierny stojíš vzadu,

vystrkuješ na nás bradu?

Ej, ja nie som žiaden čierny,

som len od slnka opálený.

Slnko je toho príčina,

že je moja tvár opálená.

Keby´s na slnko nechodil,

nebol by´s sa tak opálil.

Maličké sme zavinuli,

do jasličiek uložili.

Dobre sa tu mávajte,

s Pánom Bohom bývajte."

Fašiangy

Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov (šiesteho januára) do Popolcovej stredy.  Názov je odvodený z nemčiny. Označoval posledné dni pred pôstom, ktoré sú vyvrcholením prechodného obdobia medzi zimným a jarným cyklom.

Fašiangové obrady sú spojené s očakávaním zmeny - prírodnej, alebo aj spoločenskej - a svojským spôsobom dočasne rušia zavedené poriadky a normy. Pre fašiangy je typické imitovanie a parodovanie zavedených vzťahov v bežnom živote a bujaré veselie. Ženy v rozpore s niekdajším tradičným životným štýlom poriadali počas fašiangov roztopašné ženské zábavy, na ktorých nechýbal dostatok alkoholu, tance a divé vyskakovanie alebo sánkovanie, čo nebolo nič iné ako pokusy o mágiu a symbolické aktivity na zabezpečenie úrody a plodnosti.

Fašiangy sú nemysliteľné bez masiek. Na dedinách robili pochôdzky po domoch s maskami muži. Tradičné masky - medveď, turoň, koza, kôň - znázorňujú mužskú silu plodnosti. Masky predvádzali najčastejšie smrť a ožitie zvieraťa, čo malo vyjadriť obnovu, prebúdzanie prírody k životu po zime. K najstarším maskám patria muži preoblečení za ženy, prespanky alebo Cigánky. Muži v maskách majú aj typické rekvizity, napríklad ražeň na napichovanie slaniny, šabľu, ale aj tanečné rekvizity, zvonce a hrkálky.